29. september 2009 Україна

Pryvit!

Taaaakze Anton Antonovich Praznovskij sa ozyva po 16 hodinovom eurotripe do Dolyni:) Pisem takto hromadny mail, kedze net tu mam len velmi provizorny (cez mobil) a aj to vypadava:)
V zivote som nesedel vo vlaku dlhsie ako 4 a pol hodiny, az do vcera 🙂 Cingov z Trnavy do Kesic bol OK, skoro poloprazdny, ale hlavne s restauracnym polovoznom, ktory som nalezite vyuzil. Osobak do Ciernej n. Tisou uz bol menej
prijemny, ale dalo sa. Najma som bol peknotou krajiny od Kosic cez Zemplin, fakt mile. V Ciernej na mna cakal uz “rychlik” do Copu v zlozeni jedna lokomotiva a
jeden vozen. Osadenstvo bolo pestre> 2 ukrajinky/madarky, jeden stary Nemec s hodinkami na kazdej ruke a kozenym batohom co si este pamatal Kristalovu noc minimalne (ten cestoval aj v kupe do Kosic so mnou) a ja. Rychlik siel asi
tak rychlostou 15 km/h, tazke 10km mu trvalo 45 minut aj so statim na
hranicnej ciare.

za hranicou

V Cope nas uz uvitala imigracia v podobe formularu a kontroly pasu, ale vsetko OK. Listok do Dolyni sa nastastie nedal kupit na Slovensku, takze som ho kupil v Cope za neuveritelnych 3 ojro (v SR predavaju listok z Ciernej do Stryju, co je mesto pred Dolynou za 12…). Takze chcel som ist cakat na peron, ale ma hned zastavil milicionar s tetou vypravcickou, ze kam idem. Tak som musel ukazat listok, kedze som mal odchod az za 30 minut, pekne ma ujo milicionar poslal s vodka dychom  a cervenym nosom na klasickej gulatej ruskej hlave do cakarne… Potom sa promenadoval v cakarni a “koketoval” s dvomi asi dvanastrocnymi
holkami :)) Nakoniec prisiel vytuzeny rychlik 626LJ Uzhorod-Cernivci, ujo sprievodcik (kombinacia medzi Super Mariom a Ivanom Gasparovicom) mi skontroloval listok a ja som sa usadil v kupe 6. Pozeram, pozeram…a vsade len lehatka a stolicky (a tie sa potom tiez zmenili nejakym trikom na dalsie postele) obsadene. Zistil som, ze tetusa mi v pokladni predala “drahsi” listok do lezadloveho vozna, kde nie su kupe, takze vsetko vyzera ako jedna velka kasaren), takze som vyfasoval horne lezadlo nad trkotajucimi barysnami. Samozrejme, ze som mal velku zabavu, kedze moj kufor vazil tak 30kilov, a kedze som spal hore, musel som ho teperit na policu vyssie. Zmeska ludi vo vlaku bola zaujimava, najma Ukrajinky v strednom veku s igelitkami, ktore si asi aj zasivaju, lebo vyzerali ako keby uz mali 20 rokov. Potom tam bola madarsko-romsko-ukrajinska familia, ktora na stolceku vybalila proviant a zacali tlacit snicle,
klobasky a pod. Samozrejme ze o par hodin neskor to v spanku tlacili von :))) Kedze mne cesta trvala do Dolyni “len” 6 hodin, nechcelo sa mi moc spat a len
tak som lezal a tisko sa potil, lebo vedla piekol na plne pecky samovar, do ktorho si chodili pre horucu vodu na kavu, caj, instantne veci a pod. Bolo mi jasne, ze som novacik a v duchu som miestnych obdivoval, ze ako su pripraveny na cestu vlakom s priemernou rychlostou 41 km/h: pyzama, vlastne male podusky, instantne veci, hrnceky, stuple do usi :)) Co sa mi pacilo je to, ze aj ked vagon bol stary, ale cisty, k dispozicii boli zdarma ciste navlecky, periny, podusky, plachty a aj nejake obcerstvenie k zakupeniu. Najlepsi bonus je, ze kazdy vagon je samostatny a ma vlastneho sprievodcu “provoznika”, ktory ho obstarava a uzamyka.

Konecne som sa okolo pol druhej v noci ocitol vo vysnivanej Dolyne:)
Cakal ma tam uz moj “sef”, 25-rocny Taras (nie Bulba) s bratom, ktori ma zaviezli do mojho “starmoladeneckeho” bytiku na prospekte Nezalezhnosti 16. Byt prenajali este len v nedelu, takze je to tu take nedokoncene (prave som
nainstaloval dekel na zachod, bez poklopu, lebo poklop by sa aj tak nedal otvorit – narazal by do umyvadla :)), musi sa tu este nainstalovat dres, priniest nejake stolicky a nabytok a patrilo by sa aj chladnicke miesto najst 🙂 Zatial zijem
teda poskromne, ale v meste sa to da vynahradit. Cez den som sa stretol s Tarasom a jeho holkou Oxanou (aj ked najprv som pocul Saxana a aj ked sa mi to nezdalo, este ju mam stale ulozenu v telefone takto:)). Oxana s najdlhsimi nohami od Dolyni az po Kalush robi v muzeu, takze uz co to viem o Stepanovi Banderovi a tazbe soli v okoli. Na obed sme sli do jednej z “top” restauracii/barov v centre, kde som si dal fajny borschuk s masovou plackou a nejaku tu bracovinu s piveckom..Tam ma milo prekvapila uz spominana cena alkoholu… 3-4 eura za lepsiu flasu vodky v podniku…stale si myslim, ze tu sa poldecaky nenalievaju:) Pivo stalo asi 40 cenotv, ale slusne ukrajinske. Jedlo stalo tak do 2,50.

bandershtat

Potom som bol na prieskume mesta, je to tu celkom fajn, najma ciste
ulice, aj ked rozbombardovane cesty…ale ved tie zigulaky, lady, gaziky, uazy, uraly, gazelly, stare vw, audiny a MHD marsutky su na to stavane. Z okna vidim, ze nedaleko su kopce, takze v najblizsom case tam zajdem a najma na
vidiek. Aj ked je to tu trosku zanedbanejsie, nie je to tu vobec spinave, ludia su zatial mili a hlavne je tu vela potravin, ktore su automaticky aj vecierky, kedze
vsetky su do jedenastej, polnoci. V supermarkete 555 som dobre nakupil cistiacich prostriedkov a pochutin, najdrahsia polozka bola asi 1,10€…zatial
to vyzera slubne:) Vydrhol som si kupelnu, nainstaloval dekel, takze
som pripraveny zajtra nastupit cestu mladeho kozaka 🙂 hlane nezabudnut bojler zapnut 🙂

Do pobachenja!

Toshka

deluxe kupelka

Advertisements

1. október 2009 день 2

Dobrij vechir!
S prichodom pomaleho a datovo obmedzeneho internetu cez telefon som znovuobjavil caro e-mailu bez ziadneho socialneho balastu ako skype, pozeranie facebook galerii (da sa, ale zatial mi aj cierny caj Maijskij vychladne), prip. intenzivneho chatu, kedze sem tam sa sprava strati  niekde medzi Copom a Somotorom.
Dnes bol velmo zaujimavy den…mal to byt moj prvy cely den v mojej novej praci, ale…. od zaciatku.

P1100210

Rano som sa zobudil uz tak okolo pol osmej, aby som mal na vsetkom cas. Ranajky slabe, ziadne “masso” – nejake to makove pecivo s maslom (uplne ze vyborne, ziadna zbrnda s nazvom Balada, alebo Masielko, co je len prezlecena Rama, prip. Veto s prichutou cyklonu B). Chladnicku zatial nemam, ale nastastie uz je vonku zima a mam taky ten “zabedneny” balkonik, ktory zatial sluzi ako chladnicka najma na maslo (ale predchvilou mi volal sefko, ze uz sa nasla chladnicka, len nevie ci funguje).
Tak pred deviatou (dovtedy som sa obdivoval v zrkadle s rozmerom 5x 15cm, ktore je zavesene v spajzi, lebo v kupelni zatial zrkadlo nie je namontovane) som sa vybral do roboty. Pred barakom ma cakal Taras, ktory mi prisiel ukazat trasu. Nastupili sme do marshutky,co je obdoba MHD. Je to prerobeny van, alebo minibus, ktory chodi kazdych 15 minut dookola jednu trasu. Cestovne stoji 1.25UAH, co je asi 10 centov, ISIC zlava neplati. Zastavky su aj nie su :). Kancelaria je teda asi 20 minut od miesta bydliska v starej casti Dolyni, ktora vyzera uz fakt ako Dolyna, ale velmi pekna zvlnena krajina, plna domcekov a zahradiek. Cesty su uz len strkove, ale aspon to vyzera “dobovo”.
“Office” je na poschodi mensieho domu, dole su potraviny, ktore vlastni Tarasov tatko (dokopy ma myslim troje). Cely dom je vlastne prezentacia prirodneho kamena a obkladov, rovnako ako kancelaria. Trochu gycove, ale zase ma to svoj ucel.

so sefom v kancli

so sefom v kancli

Tak dostal som svoje miestecko, stolicku, pocitacik a tlaciarnicku. Taras mi poukazoval rozne kamene a materialy, no budem mat z toho dobry mis-mas par dni…vapenec, pieskovec, granity, bridlice, kremene…pieskovane, ohnom spracovane, lestene, s vodnymi tryskami opracovane.., milion farebnych kombinacii :)) Doladovali sme este PC siet, nejake cenniky sme konzultovali a opat sme sa okolo jednej vybrali na obed. Tentokrat sme nesli do “draheho, upscale” podniku, ale do jedalne, ktora sa nachadza v podzemi radnice. Dobra vyvarovna 🙂 Tak som si objednal zeleninovu polievku (necakane plnu kapusty), fasirku (s nazvom kotleta) s ryzou a prilohou. “Sladku vodu” som si nedal:) Ako sme do seba tlacili toto jedlo za 80 centov, prisiel Tarasov otec, ze mu volala moja suseda z dovodu noveho jacuzzi v ich obyvacke a kuchyni. Tak sme dojedli a pobrali sme sa teda ratovat 🙂 Vedel som, ze som vsetko zatvoril a rano nikde nic nebolo. Skor som sa obaval ze nieco vyviedol sused nad nami, najma z toho dovodu, ze som nechal notebook na koberci (este nemam stol :)) Na schodisku nas uz cakali “veseli” susedia spodnych bytov, ktori sa hned nahrnuli do bytu a zacali sa prekrikovat a nadavat (z intonacie som aspon vyzistil). V byte som nastastie nenasiel ziadnu potopu, iba zopar deci vody v kuchyni na linoleu. Lenze odkial sa zobrala? Kupelna v poriadku, drez v kuchyni este nie je nahodeny, aj ked tam s bateriou lezi (aaano, zatial umyvam riady v kupelni :)) Takze sa pozornost upriamila na bojler, ktory sa asi po mojom odchode asi pokazil a cez hadicku pustil “trosku” vody, ktora nezostala u mna, ale sa objavila tecuc zo susedovych lamp…Susedia teda pochopili, ze asi to nebude moja vina a tak sa zavolal majitel bytu, ktory sa vola Ruslan (jediny ruslan co poznam je tento: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/80/Antonov-AH-124-100.JPG/800px-Antonov-AH-124-100.JPG) a zajtra to teda ma vyriesit. Som teda zvedavy, lebo voda je odstavena (aj ked sa normalne tuto dolynsku vodu z dovodu zvyseneho obsahu kovov neodporuca pit, aspon na umytie a splachovanie je dobra), takze mam bandasku vody z miestneho pramena a setrim vodu v nadrzke na WC :)) (by som ju tam aj dolial, lenze sa bojim, ze sa rozpadne)
Do prace som uz teda nesiel naspat, a tak som trochu umyl podlahu, lebo 6 ludi v byte v topankach na mokrej podlahe zanecha stopy a vybral som sa na “nakup zivota” – v domacich potrebach som nakupil obrus, handry, metlu, lopatku, zaves a kobercek do kupelne, Persil, lavorik, utierky, ziarovky… no suci do zenby :)) Neodolal som este potom ukrajinskemu cernovickemu pivku na namesti zo stanu “Staropramen” za ludovych 40 centov.

P1100326

Kym som este vsetko poumyval, nahodil veci, vymyslel skvely odtok z bojlera, ktory stale kvapka, uz sa aj zotmelo a ostal som nejaky hladny. Takze som zobral hrivnicky a navstivil som nablizsi magazin Slovjanka, ktory patri Tarasovej rodine a uz ma tam teda aj vsetci poznaju a su pouceni, ze som zatial “ukrainian-disabled”.
Este pocas dna som u babusky z SUVcka kupil pol bochnika (teda asi kilo) uplne super chleba (sak aj stal skoro 80 centov), takze som sa rozhodol, ze este zuzitkujem maslo a tak som siel na nakup nejakej sunky a horcice. V Slovjanke nemali, tak ma mila predavacka zobrala do vedlajsieho obchodu, kde mi teta predavacka sama vybrala trvanlivu salamu/sunku/slaninu s motuzikom, ovonala ju, povedala ze je dobra, len mi odreze kraj a pribalila exkluzivnu horcicu s chrenom a cesnakovu buchticku, aby mi nemusela vydavat kopejky, ale teda uz celu bankovku. Tak som sa rozlucil “do pobachenja”, este som kupil v Slovjanke aspon pivecko Slavutich, nech sa odvdacim.
No a teraz po skvelej veceri tu sedim a ako pozeram, pisem uz dost dlho a dlhe 🙂
Takze ‘nadobra nich’ 🙂

Patentovich

4. október Prvy vikend

Dobrij Vechir!

Ku sklonku tyzdna by sa patrilo zrekapitulovat prvy vikend v Dolyne, ktory bol viac nez interesantny.

Takze v piatok rano ma prisiel zobudit Ruslan s partickou kamaratov, za ucelom opravy bojlera. Z Ruslana sa nevyklulo nakladne lietadlo, ale celkom v pohode chlapik s typickymi znakmi ukrajinskeho podnikatelka – vylestene polobotky, kozena bundicka, retiazka a na hlave slnecne okuliare + Nokia v cenovej hladine primerneho polrocneho ukrajinskeho platu. Servisman objavil poruchu v poskodenej membrane, ci take nieco. Kedze na taliansky “kotel” nemal k dispozicii nahradny diel, aspon mi pustil studenu vodu, takze som uz nemusel setrit nadrzku zachoda.
Pritomnost opravarov aspon nachvilku odlozila moj odchod do “ofisu”, do ktoreho som sa dostal pred obedom. Prvy pracovny den nebol nicim zvlast zaujimavy, zatial sa vsetko nastavovalo, vytvarali sa konta a pod. Asponze obed vo “vyvarovni” sa mi podarilo stlacit na 7 hrivien…celkom zaujimave je, ze malokto pouziva nozik, pretoze vidlickou sa da nakrajat fasirka, takze naco spinit riad 🙂
Pracovna “nuda” sa zmenila na vecer, kedy nastalo “slavnostne” otvorenie “ofisu” a “biznisu”… V kancliku sa zisla cela Tarasova familia, Oxana a uctovnicka Ludmila. Vytiahli sa kurcata, chleba, olivy, syr, majoneza, kecup, salat a zacalo sa vo velkom tlacit. Maju tu taky hlupy zvyk, ze pred kazdym pripitkom musi byt aspon 5 minutovy preslov, ale nastastie to po tretom prestalo bavit. Spis Zahrada hruska mala velky uspech a ja som sa oddaval slusnemu konaciku z  miestnej produckie. Po veceri sme sa presunuli do Hotela Sofija na kraji mesta, kde sme uz pokracovali bez rodicov, ale pribudli Oxanine kamosky Uljana a Kata. Sesternice vedia dokonca aj po cesky, kedze posobili v Prahe..takze “jsme mluvili.”
Restauracia v hoteli Sofia je kapitola sama o sebe. Navstevuju ju najma lepsie situovani obcania (dokonca tam bol aj dvojnik Pavla Pasku) a najprv som si myslel, ze sme zabludili niekam na svadbu. Kedze tak upravene stoly, baloniky, kvetinky, vseljake hodvabne obrusky a blbosticky vacsinou byvaju tam. Velmi mi to pripominalo aj stuzkovu v Olympii spolu s kachlickovym interierom. No my sme dalej pokracovali v tlaceni, ochutnal som jednu skvelu vec a to “vareniky”, co su ceresne v cesticku podavane so smotanou…delikatesa. Pil sa dalej konak, tentokrat sa uz aj ulievalo zo schovanej flase…novinkou pre mna bolo zajedanie konaku jablkami, co je celkom fajn, ved preco nie. Zrazu sa rozozvucala hudba a znenazdajky za tu objavila kapela v klasickom zlozeni spevacka, gitarista-spevak a michal david na syntaku.
Na Ukrajine dievcata nevahaju a sami sa chopia iniciativy, takze ochvilu som zvrtal vsetky 4. Dojem svadby umocnovalo tancovanie do kruhu, kde som trsal vedla Pavla Pasku a jeho kompanie…Hudobna produckia bola taktiez typicky bujara, takze ukrajinske odrhovacky, coververzie Abby a hlavne ma dojala ukrajinska verzia Hafanany:)
Konak pomaly stupal do hlavy a Ulja s Katou dali navrh, ze by sa malo ist na diskoteku, s cim som samozrejme suhlasil. Vospolku sa ale uz chcelo ist domov, takze som zostal so sesternicami. Taxi najprv samozrejme smerovalo do nonstopky, kde sa necakane opat zaobstaral konak. Potom sme sa Volgou presunuli na miesto, kde keby ma vylozili, asi by som doteraz plakal… Hlboko v lesoch sa nachadza byvaly pioniersky tabor, kde je jedna sala prerobena na “upscale” disco XXX..Ked ma tam viezli a pozeral som sa na tu uzku cestu medzi stromami uprostred nicoho, hned som si spomenul na rady typu “davaj si pozor na oblicky, nech ti ich nepredaju” 🙂 XXX bol poloprazdny, ale ved nam to nevadilo a bavili sme sa vo velkom style… Najviac ma dojali toalety, ktore pozostavali z dvoch tureckych zachodov. Na tom by nebolo nic zvlastne, keby tie zachody neboli uprostred miestnosti, bez kabiniek, takze ak by mal clovek chut na cokoladovnicka, vsetci navstevnici WC by mali peknu show 🙂 Na parkete sme stale vyvadzali, pilo sa  a….

P1110592

… a rano som sa zobudil v posteli, naobliekany a vobec som nemal potuchy ako som sa v noci dostal domov. Bolo mi exkluzivne zle, kedze som pravdepodobne nevykonal pred spanim moju patentovanu pripravu (ice tea + veeela vody)… zvijal som sa teda pod perinou, ked mi zazvonil telefon, ze pride ujo opravar…ach jaj.. Po chvili aj prisiel, opravoval a ja som zatial ako zombie chodil po byte a rozmyslal, ze kedy sa skonci toto utrpenie. Nastastie bol kotol ochvilu opraveny a ujo prec. V tu chvilu som bol rad, ze nemam dlhe vlasy, kedze by mi ich nemal nikto drzat:) Az Ukrajina ma presvedcila a dokazal mi, ze hulakat do misy sa da aj na obed. Utrel som si slzy a opat som sa schoval pod perinu. V tom opat telefon, ze prisla chladnicka. Cely “nadseny” som teda pomahal vliect hutnu sovietsku  mrazaranu na 3. poschodie. Aspon som potom konecne pocitil luxus mrazu a uz aj teplej vody.
Pomaly som sa dal dokopy a rozhodol som sa ist preskumat blizsie Dolynu. V supermarkete 555 som kupil oriesky a ice tea a opatrnym krokom som teda ponavstevoval rozne zaujimavosti ako jazero, zeleznicu stanicu a pravoslavny kostol. Dokonca som aj par fotiek urobil, takze asi zajtra ich vylepim na net.
Cestou domov som si kupil zmrzku, ktoru som samozrejme nakvickal vecer na tricko pri notebooku ako spravny fagtron. Takze som sa rozhodol, ze upgradujem svoje skilly domacnosti a napustil som lavor teplou vodou, nalial Arielu a pekne som si pred spanim zacal manualne prat…cesty navratu uz teda niet 🙂

Dnes som prezil den ultraturisticky, kedze ma Taras s familiou (dokonca aj dedom, ktory si polovicu cesty myslel ze som Srb…ale to nie je nic nezvycajne, uz som bol Slovinec, Cech aj American) do Ivano-Frankovsku, co je 200 000 mesto asi hodinu od Dolyni. Slychukovci sli len pre nejaky tovar, takze mna vyhodili v centre mesta. Ivano-Frankovsk je celkom pekne mesto, kde to zije a bol som fakt milo prekvapeny. Ziadne skapate nedelne popoludnie ako v Trnave, ale vsade ludia, rinok, otvorene prevadzky..no jesenna pohodicka. V parku som stretol aj svojho buduceho obchodneho partnera :)) – zarozpraval som sa s asi 65-70 rocnym Ivanom, ktory vyraba lehatka z dreva a detske hracky. Takze mi dal kontakt a jeho “katalog” a teda treba na Slovensku zacat biznis a medzitym mi najde aj ukrajinsku nevestu, ako mi slubil 🙂

P1100179
Pocas prieskumu centra som objavil jeden z najoriginalnejsich biznisov – teta si doniesla osobnu vahu, polozila ju na zem, sadla si na lavicku a vyvesila cenovku – 75 kopejok za odvazenie.
Neskor som sa stretol s Irou, holkou z AIESECu, co mi vlastne sprostredkovala tuto staz a trochu ma povodila po meste. v IF je skvele jazero, okolo ktoreho pulzuje zivot a najma sa tam dobre popija…ved tu sa pije vsade. Alkohol a najma pivo je uplne vsade, malokoho vidiet s nealkom v ruke, skor zelenou flaskou Cernihivskeho, Slavuticha, alebo Lvivskeho. Velmi oblubeny tu je aj Staropramen, ale vyrabany tu, nie importovany. Inak by asi nestal 40 centov:)
Pomaly sa priblizila siedma hodina vecerna a pomaly sme sa presunuli na zeleznicnu stanciu, ktora “obsahuje” aj autobusovu. Autobusova doprava je tu velmi zaujimava, kedze tu neexistuje ziadny velky prepravca v regione, skor je to zmes roznych mikrobusov, vanov a inych starych rakiet. V zaplave takychto priblizovadiel som nasiel ten moj a  okolo stvrt na osem sa rozbehol.
Cestna premavka je kapitola sama o sebe… Cesty su vo velmi zlom stave, aj ked casto velmi siroke. To samozrejme laka vsetky tie rakety (najcastejsie Lady, Ziguli, Volgy, stare Passaty a Golfy + nove cinske auta) na predbiehanie cez vymoly. Prebieha sa tu vsade, plna ciara, neplna, je to jedna, vsak sa da uhnut do strany. Cesta z IF do Dolyni je hlavny tah, ale tak rozbity, ze auta normalne chodita tak max. 70-80. Tak po hodine a stvrt cesty mikrobusom a neustaleho natriasania som nastastie dosiahol vytuzeny ciel:) Co je na druhu stranu zaujimave, treba pochvalit vodicov aspon za to, ze na prechdooch davaju skoro vsetci prednost chodcom, nie ako na Slovensku, kde je to niekedy tragicke. V tomto sme asi unikat 🙂
Tak pomaly sa aj ja odpravim do mojej unikatnej postele, zajtra zacina aj tu novy pracovny tyzden a som zvedavy, co prinesie 🙂
Dufam ze nie konak.

Do pobachenja!

8. október 2009 ku koncu pracovneho tyzdna

Privyt!

Pomaly sa blizi koniec pracovneho tyzdna, dokonca aj ukrajinskeho, takze som si nasiel trosku casu opat spisat nove poznatky zo zivota na vychod od vlasti.
Narozdiel od vikendu som nezazil ziadny velky pribeh, skor male utrzky a detaily pravej Ukrajiny, na ktorej som zavratnych 10 dni.
V pondelok som konecne nastupil normalne do prace, bez ziadnych interrupcii a obstruckii sposobenych kotlom-betarom. Za ulohu som dostal prelozit do slovenciny a cestiny ukazkovy katalog prirodneho kamena nevabnej kvality (kamen je kvalitny, katalog tak nevyzera). Aj ked som mal najprv navrhy na zlepsenie, sef je sef a moje marketingove “vzdelanie” zatial nepadlo na urodnu podu, aj ked aspon male korekcie boli vyslysane.
Narozdiel od bytu je kancelaria na celkom slusnej urovni, co bude zrejme aj z fotiek, ktore v najblizsich dnoch nahodim. Nachadza sa asi 30 minut pesi (alebo 30 minut marsrutkou) od miesta prechodneho bydliska, v tzv. starej Dolyne, co uz je vlastne dedina okolo hlavneho tahu do Ivano-Frankovsku. Umiestena je nv podkrovi domu s potravinami, takze aspon je blizko rozpytlenie. Najvacsie rozptylenie je ale okno do ulice, ktore mi vzdy prinesie nejaku chvilkovu zabavku v podobe policajnej hliadky, babusiek so zemiakmi, alebo stamgastov.Bonusom je velmi pekny vyhlad na kopce, ktore su uz vo farbach jesene a najkrajsie su najma pri zapade slnka.
Na obed musel Taras odist, takze ma cakala velka uloha a to si ist do jedalne v mestskej rade sam vypytat obed. Nastastie uz mam nejake tie skilly tak “Borsc, kotletka, riz” bolo pochopene. Zaplatil som obligatnych 8 hrivien a cakal ma dalsia misia, ktoru som doteraz nezvladol. Zistil som, ze mi chyba zatka  na umyvadle v kupelni, ktora by mi ulahcila pranie. Takze som nabehol do “santechniky” a rukami-nohami som vypytal. Doma som samozrejme zistil ze je velka. V utorok som ju bol vymenit za mensiu. Samozrejme ze opat velka. Dnes som teda siel znovu a kupil som, samozrejme…stale velku..a to teda ze je najmensia.. Zahada.
Asponze mam vecer potesila prechadzka, ked som v priebehu 2 minut, alebo 200 metrov okolo “kafe” spozoroval troch vtipalkov – a to jazdu opilca na bicykli v protismere, dalsieho opilca, ktory stopoval vsetky auta, lebo si myslel ze su taxiky a tretieho (dufam ze nie opilca) sofera na Lade, ktoremu sa v zakrute otvorili dvere a skoro vypadol z auta pocas jazdy.
V utorok som sa zobudil do dazdiveho dna a najma do zistenia, ze kotol opat tecie:// Takze sa znovu zavolal Ruslan s opravarom, ktory nieco vymajstroval s radiatorom. Nakoniec mi povedali, ze sa kotlu radsej nemam chytat, teplotu nechat na 40 stupnov,dat pod neho vedro a keby nieco, ze mam este zavolat. ZAtial sa teda drzi:) Este som ich poprosil, nech sa pozru na vovodvodnu bateriu v kupelni, kedze na zvladnutie tajomstva kohutika so studenou vodou sa clovek potrebuje naucit specialne chmaty. Ruslan sa ma spytal, ze ci fajcim. Ja ze nie…tak niekam odbehol a doniesol ten strieborny papierik z cigaretovej skatulky. Samozrejme ze ten nejak napchali do kohutika a tak ho “opravili”. No ukrajinske patenty:) Samozrejme ze kohutik stale je zly.
V praci bolo dlho, kedze som bol sam, ale asponze som mal odvoz domov. Mama Tarasova ma zviezla aj s dvoma robotnikmi, co uz asi tak tyzden obkladaju WC vedla kancliku (zatial mam WC v podobe peknej lipy za budovou). Samozrejme ze som sedel vedla nich a takze mi bolo jasne, ze horilky s pivom sa popilo dost:)  Ale ved patri sa, najma rano v marsrutke tiez dobre citit opary a vypary.
Vcera sa uz oteplilo a tak sa objavili aj novi ludia…celkom ma tesi, ze tu stretavam stale nejakych dvojnikov. V marsrutke som minule siel s Janom Slotom, Pasku som spominal a dnes oproti mne sla dvojnicka Michala Sykoru (ano dvojnicka). Clovek sa na ulici vobec nenudi. Od babusky som kupil na trhu 4 vajcia, takze vecer som sa rozhodol ze ich uvarim. K tomu som si aj kupil narodny nealko napoj sovietskych krajin a to kvas, ale nejak mi moc nechuti. Vsak sa necudujem…napoj z chleba. Aspon som sa pri tom dlho nezdrzal a umyl som podlahy a VIP kupelnu.
Dnes sa stala hotova katastrofa, nesiel net v praci, takze sa nekontaktovali zakaznici, ale som teda zacal prekladat firemny web do slovenciny. Samozrejme ze web je tak kostrbato urobeny, ze som aj ked sa skoro vsetko opakuje vo webovom katalogu, treba to aj tak rucne v zdrojovom kode menit. Nastastie mam stale okno vedla seba a dokonca som zobral aj fotak, takze som zaznamenal niektore pozoruhodnosti. Dnesok sa niesol aj v znameni igelitiek BOSS, ktore som si aj zdokumentoval. Prisiel aj ujo opravar internetu na bielom ziguli (samozrejme s igelitkou BOSS), ktory ako inak nic nevyriesil (a to meskal 2 hodiny), iba posteloval kabliky a potukal do klavesnice. Samozrejme ze net sa rozbehol, ale asi tak 3 minuty po jeho odchode znovu zakapal. Tak som zvedavy co prinesie zajtrajsok.

boss

boss

Z prace som nesiel hned domov, ale este som sa bol pozriet do starej Dolyni, ktora ma naozaj taky dedinsky charakter, ale celkom je zaujimava a uz aj v kopci. Opat som obdivoval dobre kary, najma nakladne vozidla s plynovymi bombami, vsade tam kam sa zmestia. Bezpecnost nadovsetko. Co som ale necakal, to bol LCD televizor v rozbitej marsrutke, na ktorom pustali reklamy a dokonca aj zname kratke pribehy pravekej veverice z Ice Age. Pokrok a marketing nezastavis:)
Na dnes to asi aj vsetko je…pradlo je oprane a zavesene, chladnicka chladi a mrazi, uz len sprchu (pred nou, alebo asi pocas nej umyt riad) a mozno sa aj oholit, lenze tazko, ked nie je zrkadlo v kupelni. Jedine co zostava, je odbiehat na chodbu a kontrolovat stav… Ale predsa musim pockat na nemeckeho kolegu, nemoze predsa do vsetkeho chudobny pribuzny investovat:)

11. október 2009 Vikend no. 2

Pryvit! (takto sa to pise spravne:)

A je tu opat koniec tyzdna, dokonca mojho uz druheho na “vychode”, tak som sa teda rozhodol zrekapitulovat nove skusenosti a empiriu vikendu.
Narozdiel od minuleho sa niesol v kludnej atmosfere (sakralno-ruralno-rustikalnej) a najma neprijemneho pocasia, ktore vyvrcholilo dnesnym peknym celodennym lejakom, hmlou a prinajlepsom iba mrholenim.
V piatok, ako zvycajne, pracovna doba nemala konca (najma ta moja do 18:00 vychodoeuropskeho casu), prsalo, internet viac nesiel ako siel a tak som sa venoval prekladu webstranky, t.j. hrabaniu sa v HTML kode. Este stastie, ze som sa dostal do “vyvarovne”, kde som konecne dokazal neobjednat si “kotletku”, alebo “snicel”, co oboje v preklade znamena fasirka. Nie ze by to nebolo dobre, lenze uz stacilo po dlhej serii. Sposobom “borsc, riz, mjaso, ale nie snicel, ani kotletka” som sa prebojovla k vytuzenej pecienke, ktoru som nemal uz velmi dlho a aj mi celkom zachutila.
Vtedy som si vlastne aj uvedomil bizarny system jedalne – Zakaznik pride do jedalne a zlozi veci na nejake volne miesto. Presunie sa k tete c.1 u ktorej si objedna z cenniku. Ta to nahlasi do kuchyne. Medzitym si zakaznik ide pre pribor, salat, chlieb, alebo suk (dzus pomarancovy, alebo rajcinovy). Usadi sa. O par minut pride teta c.2, ktora prinesie jedlo. Po zjedeni zakaznik odnesie riad k tete c.3. Opat sa zastavi u tety c.1, u ktorej zopakuje to co si objednal a ta mu pomocou pocitadla zrata cenu. Zakaznik zaplati a odchadza. Pecienka bola vlastne jedinym pozitivom celeho piatku, kedze vonku “kropilo” a bolo “brudno”, tych par znamych co tu mam boli mimo,tak nakoniec som vecer stravil na “kvartiri” v klude. Zaujimave je, ze narozdiel od bujarych slovenskych piatkov, tu su viac kludne a zije sa najma v sobotny vecer.

Aspon som sa teda slusne vyspal na vecne vrzgajucej posteli (teda je to rozkladaci gauc, ako som dnes zistil) a v sobotu som sa vybral na maly vylet. Aj ked predpoved hlasala vytrvaly dazd, malym zazrakom bolo len zamracene a dokonca vykuklo aj slnce. Za ciel svojho ultimatneho vyletu som si zobral 10km vzdialeny “monastir”, teda grekokatolicky klastor na kopci nedaleko dediny Hoshiv. Na autobusovej doprave v Dolyne je zaujimave, ze (aspon si teda myslim) dialkove autobusy chodia od zeleznicnej stanice a dedinske regionalne z centra. Samozrejme ze lokalne su skoro rovnake ako marsrutky, teda vela rokov po zarucnej lehote a s plynovymi bombami na chrbte. Casovy harmonogram je tiez niekedy zazrak najst, ale nastastie v mojom pripade som ho nasiel vylepeny na malej budke, ktora sa tvarila ako predaj listkov, kebyze nebola zatvorena. Po asi 20 minutovom cakani prisiel pre mna “kociar”, kde som sympatickemu postarsiemu soferovi so 4 zlatymi zubami v usporiadani “hrable” zaplatil asi 15 centov a usadil sa. Sef zaradil rychlost (zaradenie vacsinou znie ako keby clovek hodil na podlahu zopar zeleznych tyci) a hura na vylet. Ako obycajne mali zo mna vsetci velku radost (turista zo zapadu) a tak mi poradili presne kde vystupit a ako sa dostat na miesto urcenia. Po ale 20 minutach jazdy a seknutom krku som sa dostal do Hoshiva. Po miernom vystupe na kopec som konecne dosiahol ciel cesty a to velmi pekny komplex chramov, samozrejme bohato zdobenych, ako sa na vychodne cirkvi patri. O necelu hodinku som uz aj kracal dolu kopcom….tak som sa teda rozhodol, ze konecne preskumam aj ukrajinsky vidiek. V miestnom magazine som sa posilnil, prehodil par slov z tetuskou predavackou (P: “A u vas ako na Slovacku?”…. J:”aaa dobre”…P:”Komu dobre, komu zle”), odfotil si ju aj kramik a pobral som sa do dediny.

hoshiv

hoshiv

Je to velmi zaujimave miesto, niektore casti by mohli byt kludne ako skanzen a je jasne, ze jedine co je iste je celodenna robota okolo statku. Pomotal som a na poslednu chvilu som stihol bus naspat do Dolyni. Vodici su zvycajne velmi mili a tak mi zastavil uz ked som buchal na dvere za jazdy. Ako som uz spominal, rychlost busu je limitovana stavom cesty, takze casto sa ide len max. 30 kmh. Do toho vodic telefonuje, sem tam hadze zelezo, alebo teda rychlost na poslednu chvilu (najma smerom dolu), takze 90ka je rychlost buducnosti. Vsimol som si, ze vsetci vodici, ci uz autobusu, marsrutky, alebo aut maju na palubovke, alebo na inych viditelnych miestach obrazky svatych, comu sa teda ani moc necudujem…najma pri tych divokych predbiehacich manevroch.
Po prichode do Dolyni som siel na nakup do supermaarketu 555, kde som dostal chut na nejaku tu miestnu salamu. Vypytal som obligatnych 100 gramov a nasledne som vyslovil poziadavku, s ktorou nikto neratal…Ukazal som na ten elektricky krajac, co byva v masiarstvach a poprosil o nakrajanie. To som teda netusil, ze to bude trvat pat minut, lebo najprv chuderka masiarka nevedela ako to zapnut, potom to krajala po jednom platku a nakoniec vsetky platky uhladne naskladala na polystyrenovu misku v style “Smotanka, Judinyova, Boris Kollar a chlebickar Traubner”, zabalila do folie a slavnostne odovzdala. No nemal som slov.
Tuna na Ukrajine su zaujimave magaziny, teda obchodiky. Vsade naokolo su male potraviny, kde je vsetkeho pozhenane, su otvorene od rana do neskoreho vecera a je ich milion. Urcite je v samotnej Dolyne ovela viac “obchodov s potravinami” ako v Trnave a necudoval by som sa, ak by ich aj bolo 2x tolko, ked nie viac. Potom je tu vela lekarni, zmenarni, mobilshopov a aj kvetinarstiev.  Rovnako je to aj s taxikmi…Sem tam je na ulici viac taxikov ako na Times Square:) Da sa povedat, ze zatial poznam na Ukrajine len tieto zamestnania: “biznisman”,predavacka, taxikar, SBSkar, policajt, vojak, autobusar, casnicka, prip. docasne madarsky cirkusant. Viac profesii tu asi ani netreba.
Cestou naspat som obdrzal od asi 10-rocneho chalana letacik s oznamom o disco v znamom klube XXX so striptizom, ale kedze nikto nebol dostupny a XXX je v lesoch, radsej som sa vzdal lakavej ponuky. Takisto som bol konfrontovany s dalsim chlapcom, ktory nepricetne behal bosi po ceste a zastavoval auta, mrmlal si pre seba a sem tam krical na okoliducich. Dalsi maly, asi 6 rocny, chlapec ho nahanal s nejakym konarom…no idylka:)

horilka

horilka

Dnes doobeda neprsalo, iba trochu, tak som sa rozhodol, ze pozriem to “pravoslavie”…no ale stale prezehnavanie ma nejak nezaujalo, tak som sa pobral do starej Dolyni, kde sa mal nachadzat “zapadny” styl. Prisiel som prave vcas – na zaciatok. Omsa sa zacala naozaj monumentalne – nikdy by som necakal hlavnu melodiu z 1492: Conquest of Paradise od Vangelisa (skvela MIDI🙂 – . Nasledujuci bonus bol este lepsi, kedze omsa sa niesla v polstine…v tom momente som pochopil hudobny vkus:)
Na obed som dokonca aj navaril ukrajinsky narodny polotovar – a to zname “vareniky”, teda “nieco v cesticku”..celkom slusne syrove a najma s typickou skvelou smotanou po ktorej (podla niektorych), by mala hrozit akutna “evakuacia stolice” (skvely termin, ze juraj:). Nastastie sa nic take neudialo a este som dokonca navstivil kafe Mrij, kde ma Taras aspon zoznamil s dalsimi znamymi…este stale nedokazem pochopit tie ceny (3x pizza, 5 piv, kava, mineralka = 8 euro), ale ani oni nedokazu nase. Co sem tam ani ja.
Zostatok dna som venovla miernemu vikendovemu upratovaniu a prmiestnovaniu veci, kedze zajtra by sa mala zacat nova nemecka etapa ukrajinskeho pobytu s nazvom SASCHA KUTZ.

Spokijnoji nochi!

Pop Anton

14. október 2009 SASCHA KUTZ ist hier / Саша Куц тут

Gutten Tag!

V pondelok vecer teda prisiel ten slavny cas (na ktory som aj tak trochu v duchu tesil) a dostavil sa moj novy kolega, ale hlavne spolubyvajuci – SASCHA KUTZ od Hamburgu. Tato slavnostna chvila sa celkom rychlo zmenila na tvrdu realitu, ked som dlhoocakavanu (najma na zahnanie vecernej nudy, ktora sa sem tam dostavila) posilu spoznal.
Takze SASCHA…v skratke.. 24 rocny student priemyselneho manazmentu v Hamburgu, hrac na trombone v kostolnom zbore, ale hlavne najvacsi fanusik zabavnych parkov na svete.
Do Dolyni sa dostavil v pondelok vecer po lete z Hamburgu do Lvova, kde ho mal cakat zastupca AIESECu, ale zial necakal. Nastastie vie po rusky, kedze skoro rok pracoval ako dobrovolnik v ruskom detskom kempe, preto nemal velky problem sa dostavit. Tak po prichode sme sa zoznamili, este sa ani nevybalil a uz sa pomaly hrnul k mojmu notebooku, aby napisal na svoj BLOG…no horsie ako ja:)

lutz v kuchyni
SASCHA nanestastie trpy nejakou alergiou (horsiu ako ja), takze kupelnu dokaze obsadit na pol hodinu a viac (viac ako ja). Aj ked som mu vysvetlil, ako spravne narabat so zazracnym kohutikom na studenu vodu, asi stale nema tie spravne “skilly”…ked sa umyval, myslel som ze zomiera…vykriky, nadavky a asi aj plac. Prisambohu. Aj dnes rano (vstava uz o siedmej, aby si este precital bibliu, a pripravil sa na den, co je chvalihodne, lenze suchoce, mrvi sa, vrti sa, skriabe sa…no viac ako ja:)) … zajtra mu navrhnem presun do kuchyne) som z kupelne pocul same neprijemne zvuky, vrzgy, skripot, smiech cez slzy a tak som sa radsej schoval pod  vankus.
Sem tam si nieco hovori sam pre seba a takisto ma tu specialnu vlastnost, ze ked ho napadne nieco “strasne” smiesne (napr. ako pred piatimi minutami, ked zistil ze v Rusku je Supermarket 5 a na Ukrajine Supermarket 555) sa zacne z nicoho nic smiat…
Vcera mi pri pivku (jednom, co bolo asi prve a posledne v tomto kvartali, ako mi dnes oznamil “I’m not used to have more than einz or zwei per week or zwei weeks) vysvetlil jeho plany na buduci rok, ktore ma rozratane na dni. Na Ukrajine planuje zostat do polovice marca, potom nejde domov, ale do priamo Frankfurtu, odkial uz ma booknutu letenku na cestu okolo sveta…teda na cestu za zabavnymi parkami (www.coasterfan.de – jeho web) Z Franfurtu leti do Sydney, kde ma v plane 6 tyzdnov oberat pomarance, nasledne chce ist autobusom po Australii a urobit si potapacsky kurz v Cairns (den zaciatku kurzu som si nezapamatal), odtial presun do Aucklandu a 3 tyzdne cestovat po Novom Zelande autom, potom preskocit pacifik do LA a to bude jeho startovacia pozicia pre velky trip po zabavnych parkoch v USA (Kalifornia, Texas, Florida a vychodne pobrezie).. V septembri sa vracia domov…
Samozrejme, ze mu drzim palce, ale jeho plan uz teraz par trhlin ako napr. ze na Ukrajine moze zostat maximalne 3 mesiace, a to este ani nezacal robit… o oberani pomarancov len pocul, este nema nic vybavene a najma ma naplanovane si tu v Dolyne urobit korunku do zubu, co nestihol doma a este sa nam v chladnicke bude 4 tyzdne chladit vakcina proti tuberkuloze, ktoru si chce dat tu pichnut…no som zvedavy teda ako mu to vyjde, kedze ja uz po Kanade  neplanujem na dlhsie ako 21,5 dna.
Ale takto po dvoch dnoch mozem teda povedat, ze asi nebude s nim nejaky problem, je to slusny chlapec a dobrak, ale asi vela zabavy s nim nebude…hlavne som nemal hovorit, ze som bol v Six Flags New England a ze by som rad siel na najlepsi rollercoaster Kingdaka v New Jersey, lebo uz som pasovany za mega fanusika zo Slovenska:)
SASCHOV prichod priniesol samozrejme pod mojim vedenim aj nove investicie do “kvartiru”, takze uz nam tu hraje kvalitne radio za 6 euro znacky KIPO, model KB-AC085 (Stryj FM), mame rohozku, viacej jedla v chladnicke, nove pohare a pribor + smetny kos.

ladnicka
Najma rohozka sa velmi zide v tomto case, kedze vcera zacalo snezit a prestalo az dnes rano…a to bolo este v pondelok 15 stupnov a slnecno…teraz je nad nulou a hlavne paradna clapkanica, ktora je na ukrajinskych chodnikoch a cestach minimalne 7-nasobna oproti nasej.
Prival snehu priniesol pozitivum v tom, ze sa prerusila dodavka elektriny v starej casti Dolyni, takze sa dnes neslo do prace. Namiesto toho som teda opat rucne pral..tentokrat nielen tricka a delikatnu cipku na trenkach, ale aj vacsi kaliber ako nohavice a “trigovicu”..som teda zvedavy ako to dopadne a najma kedy to vyschne:)
Dnesok sa niesol aj v znameni integracie do Dolynskej society, kedze sme boli pozvani na otvorenie fotoklubu v miestnom muzeu..Z cudzincov mali vsetci velku radost, kavicka, keksy…moj rychly vyber fotiek mal celkom uspech, takze spokojnost je namieste:) Takisto sme pozvani (ja, SASCHA, Taras a Oxana) na piatok vecer k jednemu starsiemu americkemu paru z Aljasky, ktori tu posobia ako dobrovolnici Peace Corps za ucelom rozvoja komunit (preto ten fotoklub). Pomaly zistujem ze Dolyna je minimalne multikulti ako Londyn, alebo Chicago.
Dnesny vecer som zavrsil skvelym objavom v supermarkete a to kaviarom za “babku”…takze spolu s pecivkom, cheddarom a najlepsou horcicou v historii mi pomohli prekonat SASCHOV smiech v pozadi…asi mu tu “sehr funny” knizku schovam…

Herr Obersturmkommandant Anton

fotoklub

19. október 2009 LUTZ

Gutten Abend!

Dnesny vecer je priam historicky, kedze je to presne tyzden co doslovne “zijem” so Saschom Kutzom, definitivne prezyvanym LUTZ (kto videl Bruna, chape). Tato persona (sem tam “non grata”) svojou pritomnostou uplne zatienila moju vychodnu domovinu Ukrajinu, o ktorej krasach, spatnostiach, bizarnostiach a zaujimavostiach som chcel spociatku takymto sposobom informovat.

Plynulym sposobom som sa teda presunul z ukrajinskej reality do reality okupovaneho uzemia nemeckym saboterom od Hamburgu.
Vo stvrtok rano varil caj, takze ked som prisiel po 5 minutach z kupelne, musel som vypnut plyn, kedze ho nevypol, ale opacnym smerom stisil, samozrejme ze plyn medzitym zhasol a on si zatial nieco veselo mrmlal pod nos na posteli tahajuc do seba sople. Prijemny zaciatok dna. Neskor som ho v nie prilis krasnom pocasi zobral na obchodzku Dolynskeho reviru, aby som mu co to ukazal kde je. Lutz je spravne vybaveny do zimy, takze ma len polbotky a platenne tenisky…Ked som sa ho pytal,ze preco si nezobral nieco nepremokave a teplejsie na zimu, tak mi odpovedal, ze by sa mu to nezmestilo do kufra. A ked som mu navrhol, ze boty su tu lacne, ze mohol by si kupit nejake fejky Columbie za 15 euro, oznamil mi, ze by sa mu nezmestili do kufra…co uz. Hlavne ze si doniesol sandale.
Po obchodzke a nakupe asi 40 jogurtov a 30 “syrkov” (mmm…ssoo tejsty…like milkschnitzel, jaa) sme sli robit veceru. Nanestastie sa jedno z nakupenych vajicok rozbilo v sacku a tak Lutz navrhol prazenicu. No ja som vedel ze bude zle, tak som si dal varit jedno samostatne. Podal som mu panvicu, ktora uz na prvy pohlad nevzbudzovala doveru a hlavne bola od prachu a nejakych chlpov (po jeho prichode je vsade nejak moc chlpov…stale dufam, ze su to z nejakej deky, ktoru som este nenasiel). Prirodzene, ze ju ani neutrel, kiezby umyl, vypeckoval plyn a pleskol ju na sporak. Prach a chlpy zacali ihned dymit, takze stisil plyn a nainstaloval maslo…v jeho podani to bola ukrajinska Rama… Uz menej dymilo, ale smrad bol riadny, takze som radsej siel vedla. Pridal vajcia a zacal miesat…po nejakych 3 minutach som siel na kontrolu, kedze sa mi zdalo ze nejak dlho pripravuje jeho nemecku delikatesu. On zatial veselo miesal uz hnedu smradlavu kopku a vzdychal…”mmmm, that’s zmell zooo guuuuut”… trochu ma napinalo, ale zvladol som aspon dovarit parocky s vajcom. Stolovanie patri tiez k jeho velkym strankam, lebo natrusi za troch (keby bol biblicky hrdina, tak by natrusil tolko, ze by Jezis nemusel premienat ryby a chleby pre velky zastup ludi, stacilo by, keby poveril apostola Kutza s magickymi schopnostami a vyzbierla naozaj vsetky omrvinky…) a vychutnava si jedlo tak, ze mlaskanie pocut az za Odessou. Spokojne teda zjedol vybornu omeletku, este zlupol 2 parky, syrok a zalial jogurtom (za 50 kopejok, nie za 55, ten uz je drahy)…MMMM DET WAS TEJSTY! Ked som ho chcel ponuknut pivom, napomenul ma, ze by som nemal takto vecer pit chmelovy produkt. Dal som mu za pravdu a otvoril som vodku.

lutz pc

Na druhy den som ho zobral do klastoru v Hoshive, kde som bol minule. Cestou na bus si v papiernictve kupil blocik, kde si ma zapisovat slovicka kotrym nerozumie a potom si ich zo slovnika doplni. Vylet na Hoshiv bol nudny, ale aspon som objavil novy sposobom fotografovania. Samozrejme ze mi ho ukazal nemecky profik s jeho zrkadlovkou Canon 40D a objektivom specialne na fotenie rollecoasterov… Tento sposob som nazval “720 stupnova panorama a niekedy aj viac”. Tajomstvo spociva v tom, ze sa postavite niekam do stredu a pomaly sa otacate a fotite asi kazdych 20 stupnov pootocenia. Niekedy sa otocite okolo svojej osi 2x, niekedy 3x ale vzdy to trva tak 5 minut a tecie vam pri tom sopel z nosa. Dolezita je forma, nie obsah.

telefonmaster

Hoshiv prebehol rychlo, tak sme sli busom naspat. Marsrutka bola uplne plna, tak sme stali a babusky sa “froterovali”. Vo vnutri byva okrem smradu a tepla aj vela reklam, ktore zacal Lutz so zaujmom citat. Vacsine slovicok asi nerozumel, tak ho napadla spasonostna myslienka si ich zapisovat pocas statia a jazdy do svojho noveho “handy karizbloku”. Darilo sa mu udrzat rovnovahu celkom s uspechom (opieral sa s hlavou o nejaku mastnu ruru), ale v tom prislo nahle zabrzdenie, ktore ho destabilizovalo a on svojim mocnym arijskym telom destabilizoval a privalil asi 35kg malu babusku pred nim. Jednoducho BLITZKRIEG!

V meste bola strasna zapcha, kedze piatkove trhy prilakaju vela zaujemcov. DOprava uplne skolabovala a z 2 prudovky sa stala asi 5 prudovka s jednym premenlivym pruhom v kazdom smere (najma v protismere), ktory sluzil tym najdrzejsim (autobusarom). Radsej sme vystupili o niekolko stoviek metrov skor, co sme nemali robit, lebo oblo vsade vela reklam a novych neznamych slovicok…Vdakabohu som mu pripomenul zubara, ktoremu mal ist v to poobedie kvoli korunke a tak sa pohol. U zubara neskor stravil skoro cele poobedie a najprv som myslel, ze o par dni budem odovzdavat panovi a panej Kutzovym osobne veci nezvestneho syna. Vecer sa ale zjavil, celkom spokojny, len ho stalo tahalo dozadu..asi nejaka odozva anestetik. Aby som nezabudol na Ukrajinu, medzitym som bol v “internetklube”, kde som si chcel dat vytlacit nejake veci, co som mal prelozit. Internetkluby su tu zvycajne tmave budy plne deti, ktore namiesto desiatej hraju nejake multiuplayer RPG spolu s majitelom budy. Takyto klub je aj BOMBA, kde mi nevrly prevadzkar vytlacil mojich 10 stran a radsej som sa rychle vyparil, aby mohol nerusene pokracovat vo vitaznom tazeni nad 10 rocnymi zaskolakmi.

Piatkovy vecer sme stravili celkom kulturne a spolocensky, kedze sme boli na veceri u Americanov z Alajsky, co tu pracuju ako dobrovolnici. Maju svetlo v kuchyni, co znamena ze ziju nad pomery. Celkovo to bol velmi dobry vecer a hlavne novi ludia. Lutz musel odist skor, lebo rano vstaval na AIESEC konferenciu pri rumunskych hraniciach, na ktoru sa mi velmi nechcelo ist, kedze sa slo skoro rano a najma cesta trvala 5 hodin.
Chtiac nechtiac som aj ja vstal skoro rano, kedze Lutz sa musel pripravit… To znamena, ze ked ide bus o siestej a cesta na stanicu trva 20 minut, musite vstat z postele o 4:30 a uz od tretej rano sa nedockavostou vrtiet a vzdychat v posteli. Takze uz od tretej som bol hore a od pol piatej sa zacalo divadlo, ktoremu som bol vtedy nemym svedkom… Najprv pobudol asi tak 30 minut v kupelke, kde ako obycajne zhodil dekel a obaril sa horucou vodou. Vsetko spravadzalo jeho vzdychanie a narek + SHIT UND SCHEIZE… Okolo piatej sa presunul do kuchyne, kde zacal majstrovat s plynom. Nejak dlhsie sycal, tak prilozil horiacu zapalku a hned cely barak zistil, ze panko si ugriloval vlastnu paprcku. Radsej teda pristupil k jeho ranajkam a to cornflakesom. Opat som pocul “scheize und shit”, ale nevedel som co sa stalo. Nakoniec este nieco hladal v izbe a samozrejme velmi diskretne, aby ma nezobudil…OOOOHH, AAAAH, EEEEEH, WHERE IZ IT…EEENH. Okolo pol siestej sa vyparil a ja som po predstaveni zaspal.
Na druhy den som okolo obeda otvoril chladnicku a vtedy som zistil co znamenalo to neidentifikovatelne “scheize und shit”. KINDER mi zanechal SURPRISE v podobe rozliateho mlieka… Den predtym chcel usetrit, tak namiesto mlieka v krabici kupil lacnejsie mlieko v sacku…DANKE!!!
Vlastne celu sobotu som prekladal navod na retazovu pilu, ale vecer som teda pripravil mensiu party s investiciou 7,50 eura. Decentne posedenie s Tarasom, Oxanami a jeho kamosmi Ruslanom a Romanom. Po uspesnom nastartovani sme sa presunuli na staru znamu disco v lese – XXX. Narozdiel od minula bola celkom plna. Je to najma preto, ze na Ukrajine sa chodi zit v sobotu a nie v piatok ako doma.
Cela disco sa da zhrnut asi takto – devusky najradsej tancuju pred zrkadlom a uz klasickym dialogom:

O:”Anton, you’re so nice, I’d like to travel with you, but I can’t.”
A:”Why Oxana?”
O:”Because I have a child.”

Takto tu chodi…prvy mele:)
Okolo druhej sme sa teda pobrali domov…taxikom… odviezla nas asi 30 rocna Lada, klasika, ktorej soferovi sa opat otvorili pocas jazdy dvere..asi nejaka “feature” 🙂

Nedela sa niesla v znameni oddychu a upratovania a prichodu Lutza z konferencie. Prisiel az v neskoro vecer plny dojmov, pojmov, euforie a jemneho vzrusenia, ze si az narazil hlavu ked vchadzal do kupelne (nie zeby boli nizke dvere, len asi su prilis dolava). S nadsenim mi rozpraval o “drinking games”, ktore mali len a len “sexual accent”. Tak som sa ho teda opytal ci tam boli nejake pekne dievcata, alebo chlapci. Stas s Koljom boli “sehr funny” a sedel s dokonca dvomi dievcatami v buse. Len nechce zacinat vztah na Ukrajine, tak bol zdrzanlivy. Dal som za pravdu a upozornil ho, ze na Ukrajine je vela AIDSu a ze je sanca, ze kazde 70 dievca, alebo chlapec s ktorym sa vyspi ma HIV, takze nech si dava pozor… Zdesenie v jeho ociach bolo az strasidelne:) Slubil mi teda, ze bude si na dievcata davat pozor a siel si umyt ruky….(jasne ze sa obaril)

POKRACOVANIE NESKOR 🙂

Alles gute!

Anton

P.S.: V prilohe vas zdravi excitovany LUTZ